Prázdniny 2001 sa rozbehli. A ja som ich rozbehol v Bojniciach, odkadial by som sa chcel podeliť so svojimi zážitkami.

Predpredvčerom sme nasadli na autobus, ktorý bol síce poloprázdny, ale bolo v ňom teplo na nevydržanie. Polovica z nás vyšla poloupražená a druhá do chrumkava upečená, ešte osoliť a mňam! Potom mikrobusom na chatu Dukla, kde sme sa vylodili, vybalili a šli sme každý po svojich. Ja som dostal klúč od svojej kutice. Povedali mi, že budem bývať v sklade, ktorý prerobili na izbu. Je útulný, celkom sa mi páči, také malé DAFIho súkromíčko. Keď som si už dokonale obzrel svoj skladík, obkukol som aj okolie. A tak sa aj stalo, že mi pribudla ďalšia estetická ranka na mojom telíčku. Zoznámil som sa ešte s novými luďmi a prvý deň bol úspešne za mnou.

Predvčerom ráno som sa prebudil na zvuk mojho mobilného telefónu, ktorý som počastoval krásnymi prirovnaniami a otočil som sa na druhý bok, ale vonku bolo akosi privela svetla. Vybral som sa s bielou pálkou po poznávaní trasy do mesta, ktorá ma vraj bezpečne zavedie do kúpelov, kde by som si chcel vyskúšať masáž od miestnych...

Čo sa udialo neskôr poobede, to pribudlo do pokladnice mojich zážitkov ako numero one. Celé sa to začalo nevinnou prechádzkou, keď som stretol dedka, ktorý sa ponúkol, že mi ukáže cestu na Jánošíkovú chatu. Ja som pristál na jeho ponuku a šlo sa. Na onú Jánošíkovú chatu som šťastne dorazil a šiel som ďalej, ale nie hore, kde by som prišiel k nejakým vatrám, ale dolu. Dostal som sa naspeť do Bojníc, na čo som prišiel, až som zbadal krčmičky a záhradné reštaurácie. Chcel som sa vrátit na chatu, kde bývam, obehol som Bojnice zhora, zdola, zlava doprava, no proste - maximálne som zablúdil. Zistil som, že mnou dokonale naštudovaná trasa na chatu jednoducho prestala, aspoň v mysliach okoloidúcich, existovať. Nejaký spoluobčan to nevydržal a spýtal sa ma na môj problém, zrejme ma už viackrát videl. Sám sa ponúkol vyhladať chatu v Zlatých stránkach, keď ju tam nenašiel, vyhliadol si taxikára, ktorý to vedel, a zaplatil mi dokonca aj cestu. Velmi by som sa mu chcel poďakovať, ale neviem ani len jeho meno. Pamatám si iba ak jeho hlas a to, že má velké srdce a nemá problém kvôli dobrej veci obetovať pár korún. Možno ho ešte niekde stretnem, veď predvčerajškom to celé len začína, ale dúfam, že som blúdil už naposledy.

Včera sa nič zaujímavé neudialo, pretože som celý deň presedel za Eurekou a vôbec nikam sa mi nechcelo.

Zato dnes to je ovela zaujímavejšie. Vybral som sa do ulíc dojsť na to, prečo som sa vlastne stratil a kde nastala chyba. Išiel som presne po naučenej trase pekne od začiatku a skutočne som prišiel na to, v čom to vazilo. Dal som si závazok do budúcnosti, že sa už nikdy nebudem orientovať podla tak abstraktných orientačných znakov, ako podchod, či meno ulice, lebo to bolo príčinou môjho problému. Najlepším orientačným bodom sú podla mňa krčmičky a záhradné reštaurácie, lebo tie sa dajú dosť lahko nájsť a v prípade poblúdenia je možné sa aj príjemne občerstviť. Zašiel som do miestnych kúpelov a dal sa za mierny poplatok vymasírovať. Už teraz sa teším na zajtrajšok.

Plánom zajtrajšieho dňa bola návšteva zoo a oboznámenie sa s projektom, ktorý začali spolu s ÚNSS realizovať. Spoznal som mnoho zaujímavých rekvizít onoho projektu - ako korytnačku, či kožu z leva. Chcel som si ísť ešte overiť cestu na kúpalisko, ale pre moju lenivosť som to vzdal, však keď bude pozajtra pekne, tak tu cestu už len nejak nájdem. Pozajtra nás slnko zobudilo svojimi teplými lúčmi, a tak som mohol splniť úlohu dňa. Škoda, že som si zajtra nešiel pozrieť cestu ku kúpalisku, mal by som zas deň o čosi lahší. Nevadí, menšia prechádzka vôbec neuškodila. Po nej som sa riadne vykúpal a klincom dňa - teda dobrou, pečenou klobáskou, som dorazil krásne, slnečné pozajtra. Popozajtra prežijem už asi len sladkým ničnerobením, ale o tom všetkom až popozajtra.

Popozajtrajší deň sa niesol v duchu psychickej prípravy na cestu, čiže už horeuvedeným sladkým ničnerobením. Ostáva však najťažšia a zároveň aj najhoršia časť každého pobytu, a to - naládovať všetky zbytočnosti do vaku a potom už: "Zbohom o rok!"